Aj keď album je projekt, na ktorom nepriamo robíte po celý čas, čo vydávate iné veci, intenzívne som sa do neho pustil približne pred polrokom (august/september 2022). Počas tej doby vykryštalizoval v účelovo konceptuálny album. Úrovní na odkrývanie je v ňom mnoho. Ktorá z nich bude pre vás dominantná závisí od toho, na čo sa počas počúvania sústredíte najviac. Preto ho nemôžem vysvetliť celý v jednom popise. Ale to ani nechcem. Chcem dať všetkým priestor aj pre vlastné interpretácie. Avšak dejová línia, ktorá tvorí základ pre jeho ostatné úrovne, je mojim príbehom. Nepovažujem sa za nijak výnimočného, preto som si istý, že ten príbeh nie je iba o mne.
Príbeh nekonečného cyklu pokojného/kontemplatívneho obdobia, ktoré človeka presvedčí, že jeho duševné boje už nepotrebujú toľko pozornosti, preto začne byť menej obozretný a dovolí prebudiť sa manickej fáze, ktorú strieda mentálne dno po preťažení organizmu prílišným žitím. Kde nakoniec najlepšou terapiou (popri iných metódach) zostane hľadanie cesty späť k sebe pomocou zbavenia sa nánosu falošných sociálnych konštruktov a umelo vytvorených rolí, bytostné odmietnutie systému, ktorý sa svojimi dogmami pokúša zbaviť nás našej vnútornej integrity a potom... žiaľ, často cyklus začína odznova. Druh terapie, o ktorej hovorím, dnes potrebujeme v celospoločenskom meradle. Preto jediný odkaz, ktorý chcem, aby bol z tohto albumu jasný všetkým rovnako, je (pozor, greek philosophy drop): Jednota v rozmanitosti.
Tento album je organizovaný chaos. Je jednotný bez toho, aby bol uniformný. Rôznorodý bez toho, aby bol roztrieštený. A taký môže byť aj náš svet, ak bude každej osobe umožnené prijať, slobodne vyjadriť a realizovať samú seba. Pretože tento proces ozdravuje jednotlivca rovnako ako celú spoločnosť. Či je takáto jednota správnou voľbou pre album, je otázkou osobného vkusu. Či tomu tak je v reálnom svete, je otázkou prežitia.
Nech žije underground! Smrť fašizmu!
-Denis-